Je tu pomerne teplo, asi je to najteplejšia polnoc v tomto roku. Je príjemne a ja sa v krátkych rukávoch prechádzam po miestach kde bude o pár hodín štart našej dráhy. V pozadí počuť lokomotívu vo fabrike ako posunuje vagóny a fučí sťa dôchodca naskakujúci do plnej električky ráno o 7:30 pri Tescu a nedočkavo vyhľadávajúci najskľúčenejšie vyzerajúceho jedinca, u ktorého má šancu po chvíľke psychického nátlaku získať jeho miesto. Jemné svetlo z pouličných lámp je prerážané ostrým neónovým nápisom TESCO, aby bolo jasné kto to tu celé kúpil. Poľský vodič malej dodávky ospalo vylieza z kabíny a ide si do nekonečne (rozumej NON-STOP, pozn. aut.) otvoreného super-hyper-mega-tuti-bueno marketu kúpiť niečo na spanie – teda pivo. Opodiaľ, v tomto ročnom období zjav nevídaný... český panáčik táboriaci pri svojom zelenom aute s levom v znaku, no mačiatkom pod kapotou, si ustlal karimatku so spacákom vedľa auta a snažil sa zdriemnuť. To je síce lepšie ako hrať ruletu so zvodidlami spiacky na volante, no len škoda že do očí mu svietil neónový napis Hotel z náprotivnej budovy cez cestu. Keby vydržal za volantom o 100m ďalej, narazil by na najväčší autokemping v Bratislave, na Zlaté Piesky. Sú len dve logické zdôvodnenia prečo tento neštastník obsadil najlacnejšiu posteľ v Bratislave a nedorazil do kempu. Prvá možnosť je, že náš asfaltový čunderman sa spoľahol na svoju novú dokonalú a inteligentú auto-navigáciu TomášTomáš 3.0 Pepan Edition a jej správne dáta v pamäti, kam zadal vyhľadávanie najbližšieho kempingu a nasledoval inštrukcie. Len škoda, že v momente keď ho sladučký a empatický hlas jeho novej hračky vyzval odbočiť na najbližšej križovatke vpravo a potom na malej uličke doľava, narazil na parkovisko Tesca. Ak by nešetril a zakúpil novší systém TomášTomáš 4.0 DeLuxe s novými mapami, istotne by ho sladký hlas upozornil na existenciu novej odbočky z križovatky postavenej niekedy v roku 2004 a trafil by na spomínaný kemp. Pravdepodobnejšia je však druhá možnosť. Podľa nej je tento pán roduverný drifter, ktorého krvné doštičky namiesto prúdenia driftujú po cievach a našiel to najlepšie miesto na spanie. Veď uznajte, ležíte si na hladučkom a teplučkom asfalte, hlavou otočenou ku kolesu nasávate vôňu pneumatík a skvelé je, že hneď ako ráno vstane bude na mieste. Na mieste kde sa budú konať prvé preteky RC Drift Cupu 2008!
No žiaľ, či už spomínaného pána uniesli v noci mimozemštania, alebo len parta hladných homelesov, na preteky sa nedostavil. My sme tam však boli načas. Ráno sme sa zišli na mieste vyznačenom páskami a postretali staré známe tváre, Andyk, Gino, Lucky, Jančo, Shadow a Adam. Vytiahli sme stolíky, stoličky, našu novú výsledkovú tabuľu a naše obľúbené tajné zbrane na neposlušné kamienky, naše metly Danku a Janku (Danka je tá širšia). Pred prípravou trate som si priadne obhliadol naše miesto činu... a zalamentoval. Na tých pár metroch štvorcových plochy dvojhektárového parkoviska sme mali asi polovicu všetkých kanálových deklov. Plocha bola šikmá ako veža v Pise po návšteve Chucka Norrisa čo potreboval tieň a nemal slnečník, plná vydrolených miest ako hlavná cesta z Úlanbátaru do Novsibirska a aby toho nebolo dosť, na jednom z mála použiteľných miest stál strieborný porcelánový jeleň z produkcie Mladej Boleslavy, na ktorého asi jeho pán zabudol a nechal ho tu kľudne korodovať. Tak či onak, ako stavitelia dráhy sme sa museli s týmito problémami vysporiadať po svojom. Boli sme nútení postaviť veľmi pomalú, technickú trať, ktorá zohľadňovala prekážky a sklon dráhy, no aby to nebola taká nuda, vymysleli sme si na Drifterov také malé „huncútstvo“. Úsek smrti, tiesňavu, dukliansky priesmyk... prosto extrémne úzky prechod medzi dvoma kanálmi, kam sa ledva ledva vošlo auto na dĺžku. Ako sa však neskôr ukázalo, bol to priveľmi odvážny krok a nie každý sa dokázal s touto nástrahou vyrovnať. Verím však tomu, že keď podobný kúsok zopakujeme na konci roka, budeme oveľa úspešnejší.
Tak ale nebudeme sa tu vyhovárať na nevhodnú dráhu, zlú konšteláciu Merkúru a Marsu či fakt, že sme si doma zabudli kozmodisk, jazdiť treba vedieť na všetkom. Aj na košíku z Tesca, ak by ste si zabudli doma autíčko. Žial, Marcel na týchto pretekoch chýbal a nemohol nám to predviezť, lebo bol učiť žabožrútov ako sa driftuje po tých kruháčoch čo majú po celom meste a ako ho poznám, dnes tam driftujú už aj lodičky na Seine. Le Marcell de la Drift!
Ale aby sme nestrácali drahocenný čas, zaregistrovali a zapísali sme pretekárov, ktorých bolo nakoniec 12. Aj keď Drifterov sa na placi objavilo viac, nie všetci sa mohli zúčastniť. Prihlásení nakoniec boli Andyk, Jox, Gino, Lucky, Jančo, Christos, Mayo, Maťo, Martin, Adam, Shadow a ja, teda Šalát hlávkový, zelený. Týchto dvanásť apoštolov driftu sme podelili do štyroch skupín a nechali ich bojovať medzi sebou. Keďže víťazi skupín postupovali automaticky bez súboja do štvrťfinále, boje to boli neľútostné. Všetci zápasili s traťou a jej nástrahami, snažlili sa trafiť správnu rýchlosť a správny uhol kolies do zákruty a hromžili pri každom prejazde úsekom smrti. Tiesňava nikomu nepripravenému svoje tajomstvo nevydala. Pred ňou sedel sedemhlavý drak NeDriftoš a každému kniežaťu pokúšajúcemu sa prešmyknúť posvätnou pôdou postrčil a pretočil auto. Len tí najzdatnejší ju dokázali „prefíkať“ (obelstít po česky, no moja sestra má dojem že toto je to správne slovo) a zdolať ju so všetkou cťou.
Neľútostné slnko a súboje vyčerpali autá aj ich majiteľov a po ukončení aj posledného preteku skupín sa dostalo na prestávku na natrénovanie si trate pred K.O. súbojmi v nekompromisnom pavúku. V súbojoch o postup sa stretli Christos s Maťom, Andyk s Adamom, Šalát s Shadowom a Gino s Martinom. Tými šťastnejšími sa stali Maťo, Andyk, Šalát a Gino. Postupujúci šťastlivci sa pomerili s víťazmi skupín, ktorí im nedarovali ani jednu zákrutu. Jančo si poradil s Maťom, víťaz tretej skupiny (mimo iného, nováčik na Drift závodoch) Mayo musel prepustiť miesto Andykovi, ja Šalát som sa poklonil majstrovi Joxovi s pomaly zašlou Sylviou a Luky prekvapivo porazil svojho učiteľa Gina, ktorého neposlúchal brushless motor v jeho približovadle. V semifinále sa teda stretli popradská škola v podobe Janča s bratislavkým veteránom Adykom a na druhom konci pavúka opäť epický súboj mladej popradskej školy zastúpenej Luckym a pamätníkom driftových začiatkov v kraji Bratislavskom, Joxom. Po tvrdom a neľútostnom boji sa do finále prebojoval Jančo s Joxom a v boji o tretie miesto sa pomerili Andyk s Luckym.
No nebudem Vás daľej napínať, zemiakovú medailu si vybojoval Andyk, tretie miesto si ukoristil Lucky, na mieste vice-kráľa sa usalašil Jox a prvenstvo v Marcelovej neprítomnosti si nenechal ujsť Jančo, ktorého červené Evo toho dňa nemalo konkurenta a pomohlo mu vybojovať si prvenstvo aj s krásnym bonsajom od nášho sponzora bonsajcentra v Bratislave. Darmo, tréning robí majstra.
Sláva najlepšiemu, sláva Jančovi!!!
Aby sme však neopomenuli, cenu za najkrajšie auto si odniesol Gino za jeho Nismo 350Z s polepmi „ala“ Tokoy Drift. No a ako sa deň chýlil ku koncu, aj naše preteky sa opäť skončili a po pozberaní všetkých častí trate sme miesto uvolnili nedočkavým nákupuchtivým konzumentom ktorí privítali uvoľnené parkovacie miesta. Nabudúce sa stretneme v krajoch daľekého severu, v krajoch popradských a už teraz sa tešíme na vašu účasť.
Poďakovať sa chcem všetkým ktorí pomohli s organizáciou celého podujatia, Vladovi z ProRacingu (www.kolesa.sk) za náš krásny banner RC Drift Team a nášmu sponzorovi Bonsajcentru (www.bonsajcentrum.sk), ktorý venoval krásny bonsaj pre nášho víťaza.
