RC Drift Team Bratislava

„Leto 2010 bude najteplejšie v histórií!“

– WMO (World Meteorological Organisation), Máj 2010.

„Ha-ha-ha“

– Šalát, 24.7.2010

A vraj, globálne otepľovanie. No snáď len v tých kanceláriách WMO, kde sa asi potia nad vlastnými výplodmi spred dvoch mesiacov. Isteže, bolo horko, bolo tak horko, že sme sa obávali či ten plánovaný pretek vonku na čiernom asfalte vôbec prežijeme. Od tepla sa nám potili aj chlpy v ušoch, ale trvalo to sotva týždeň. Čo čert nechcel, v piatok večer, pár hodín pred štartom pretekov prišiel a spustil sa lejak, aký už dlho nebol. Opäť raz vytopilo zopár pivníc, zopár homelessom zatieklo za ponožky čo dostali v zime v charite a Tribula sa zas na obrazovke čabral v gumákoch po ceste kde bolo 5 cm vody, čo mu tam tetka Mišúchová napustila hadicou, aby mal čo do teho televízora ukázať, keďže už prišiel k nim (a asi 5 hodín po záplave). A zas, na oplátku z Mišúchovej spravil „herr redakór“ hviezdu, keď ju nechal povedať okrídlenú vetu „Už tu žijem osemďesát rokov, ale TOTO som ešče nezažila!“ Klapka strihá, opona padá, Mišúchovej doktor chystá ďalšie tabletky na pamäť, markizácki diváci idú do kolien a chmatajúc mobil ťukajú darcovské SMS na prvé číslo čo sa objaví na obrazovke (...teda, až po aktuálnom zobrazení poradového čísla Ďurianovej nového frajera). Nám ale voda v lese, na ceste, či na pôjde Nižno-Vyšnomyšlianskeho domu môže byť šumafuk. Do lesa nechodíme keď je mokro, auto niečo prebrodí a ten pôjd domu je aj tak až na chodníku, lebo sa zosunul. Katastrofa pre Driftera znamená niečo iné: Voda na ihrisku.

Ono, nebolo jej zas tak veľa, možno 3 až 4cm, miestami do 7cm a aj to na okrajoch. Ak si ale dáte do pomeru priemernú svetlú výšku Rcčka, vzájomnú tolerantnosť vody a brushlesového regulátora napojeného na LiPolku a pravdepodobnosť, s akou sa vyhnete vbehnutiu do kaluže, je jasné, že táto rovnica má jedno a jediné riešenie. Istú záhubu. K vode sa pridal aj kamarát vietor a keď mi ráno o 9:20 rozfúkol pootvorenú softshelku mrazivý poryv prichádzajúci sponad zatiahnutých karpát, rozhodlo sa. Presúvame sa do haly.

V tréningovej hale v Palace nás čakal teda pretek. Nepočítali sme s tým, no v duchu som túto možnosť nezavrhoval. Ostatne, nebolo k tomu treba mnoho. Stačilo si 10 minút podupať po dráhe a natiahnuť pásky ináč, aby sa nik nemohol sťažovať na naučenú trať a bolo hotovo. Zmeny neboli veľké, ale dosť podstatné na to, aby sa zmenil charakter dráhy. Štartová a cieľová rovinka viedla popri rozhodcoch do prvej, smrteľne ostrej pravotočivej zákruty. Ona by nebola sama o sebe nejako smrteľná, no tým že bola za rovinkou a bolo treba do nej vtočiť ďaleko pred jej začiatkom, bolo o zábavu postarané. Aby sa ale ani majstrom driftu nemálilo, nasledovala ostrá 180° ľavotočivá, ktorá sa nedala stihnúť, ak ste už v tej predošlej meškali. Výjazd, opäť ostrá doprava a tam nasleduje dlhokánska pravá cez všetky koberce. Miernou šikanou do kruháča, nejaká tá otočka a šup, za kruháčom stredne dlhou cez ostrý vrchol do dlhej pravej. Tá Vás privedie až na štart.