RC Drift Team Bratislava

Inu, tretie kolo pretekov ubehlo ako voda a ja zas stojím pred „povinnosťou“ napísať report. O čom ale písať? Hmm, čo tak nechať šalát šalátom a písať o pretekoch samotných?  Prevratné, nemyslíte? Tak sa na to pozrime čože sa to v ten sobotný deň na koberci v Palace udialo.

Ako už tradične, preteky začali pre väčšinu z nás už v piatok večer, keď sme pripravovali koberce a potrebný „hardwér“. A že tie stoly a pódia sú skôr „heavy-ware“ Vám potvrdí každý čo ich nosil zo skladíku na chodbu. Našťastie, ak je rúk mnoho, robota utečie ľahko a za necelú hodinku a pól bolo hotovo. Pokecali sme ešte čo to o novinkách a hajde domov, pripravovať podvozky a baterky na zajtra.

Sobota je deň, kedy si asi každý z nás rád pospí a oceňuje, že nemusí vstávať do školy/do práce/na úrad či poniektorí do krčmy. Ak niekto vyruší náš sobotný ranný spánok, správame sa často mrzuto a odmietame vyliezť z postele. Celý týždeň sme vstávali skoro a aspoň dnes chceme načerpať sily v spánku. Máme na to právo! Kašlem na vysávanie, kašlem na prach na poličke, ten sa dá upratať aj poobede... Výnimkou, kedy je povolené nás v sobotu budiť, je len tá sobota, v ktorú sa konajú preteky v RC Drifte. Vtedy ochotne vstávame na prvé zazvonenie budíka a bdelí sťa svišť na jarnej pažiti, chystáme sa na veľký deň.

V túto sobotu sme tak začali schádzať okolo 9:00. Ľudí v nákupnom centre pribúdalo a rovnako tak aj účastníkov a organizátorov za páskou. Napnuté koberce cez noc dokonale ľahli a po dôkladnom povysávaní sme sa pustili do vyznačenia trate. Tento krát to bola záludná a ostrá trať, ostrá asi ako meč od Hatori-Hansa. Sprvu Vás trať učičíkala v jasličkách plynulou zákrutou od štartu, až po prvé esíčko. Jednoduchou kľučkou ste prešli škôlku bez hlavybôľu a vydali sa nádhernou a dlhou pasážou na sever dráhy, teda prvý stupeň vzdelania Driftera. Tam začínala ale sranda. Na prvý pohľad bola za zákrutou rovnaká kľučka, či šikana ako dole, no ak ste sa ju pokúsili prejsť rovnako, problémy boli na svete. Užšia trať, ostrejšie S-ko a nepríjemné puklice vyhodili do vzduchu kazdého nepripraveného. Ak ste tento druhý stupeň vzdelania driftera úspešne absolvovali, čakala Vás ozajstná maturita. Krátka rovinka a za ňou, profesor Kruháč. Ostrý, ukričaný, nepríjemný a na Vás sediaci učiteľ povolí naplno pokračovať len tomu, kto látku ovláda na 100%. Ruky má doširoka otvorené, no kladne hodnotí iba toho, kto sa dopracujete k jadru veci. Maturita profesora Kruháča je horšia ako mať za predsedu komisie šéfa jazykovedného ústavu a predsedu spoločenstva Ľudovíta Štúra v jednom. Krúžite, krúžite, pokúšate sa ostať v danej hranici... no chce to veľa učenia a trpezlivosti ...

Ale rovnako ako s maturitou, aj u Kruháča (skoro) každý nakoniec prejde (ale kedy, to je otázne  ). Keď ste ním už prešli, nasledovala zadná bodovacia zóna a to bolo niečo ako príjmačky na vysokú školu. Prešmykli ste sa a nastal relatívny kľud. Jednou dlhou zákrutou ste sa v pohodičke odviezli. Na jej konci čakala ľahká ľavotočivá otočka, no tak ako pri bakalárskej práci, aj tu sa ukázalo, že nie je prejazd ako prejazd. Vytočiť ju síce dokázal každý, ale správne nadbehnúť tak, aby mal ideálnu štartovaciu pozíciu do štátnic v závere, to chcelo kumšt. Ak sa Vám to podarilo, mali ste šancu pristúpiť k najťažšiemu Driftu celej trate. K super dlhému banánu s dlhou zákrutou prechádzajúcemu o 90° do cieľovej rovinky a pokračujúceho miernou zákrutou až po prvú šikanu. Kto toto dal vkuse, bez trafenia mantinelu s plným plynom a drajvom ako sa patrí, ten si zaslúžil titul „IngD“, teda Inžinier Driftu. A ak to bolo plynulé až po šikanu za cieľovou rovinkou, tak s červeným diplomom 