RC Drift Team Bratislava

Sedím za notebookom a rozmýšlam. Ako to napíšem? Vyskúšal som štyri rôzne úvody. V prvom som sa začal rozpisovať o veľkých vojvodcoch a bojovníkoch histórie ako boli Cézar či grécky Leonidas, veliteľ vojsk z bitky v Thermoplylae, ale historický report sme tu už mali a rýpať sa v dejinách nie je práve veľmi „driftuhodné“.

Ako druhý som mal napísaný úvod na polovicu strany vo veľmi hĺbavej, myšlienkovo kučeravej a dúhovo zapletenej úvahe o krásach všedného života. Spomínala sa tam ranná orosená tráva, vôňa milovanej ženy v lenivé sobotné popoludine či schopnoť betónového povrchu cítiť radosť z dotykov tak, ako ju cítia ľudia. Článok by to bol nesporne literárne a myšlienkovo bohatý, no jeho výpovedná hodnota o priebehu pretekov by ani zdaľeka nedosiahla jeho hodnotu pre študentov druhého ročníka psychológie, odboru patologické poruchy vedomia.

Tretí pokus zahŕňal light verziu spomínaného psychologického výlevu, nie nepodobného spoločnému obrazu Muncha s Dálím. Bol zmazaný ešte pred dokončením štvrtého riadku.Toto je posledný pokus. Ako sa hovorí, keď totiž nevieš ako pokračovať ďalej, skús úprimnosť. No a pravdou je, že ma teraz večer nenapadá žiadna vtipno veselá téma. Asi sa už blíži jeseň...

V jeden deň, nie moc odlišný od toho dnešného, keď bolo tiež slnečno a príjemne, sme sa stretli na streche Nitrianskeho OC Centro a pripravili štvrtý pretek RC Drift Cupu 2009. Prečo práve Nitra a prečo strecha? Nechcel som, aby Drift Kinga a celkové poradie určovali len drifterské schopnosti na koberci, ale aby mala aspoň ako taký vplyv aj jazda na tvrdom povrchu. Betón na Nitrianskom OC Centro patrí v tomto smere k tomu najlepšiemu, čo sme mohli zohnať. Krásny, hladký s jemnými ryhami a vo veľkej a čistej ploche. Iste, nebol dokonalý (ale čo je dokonalé?), nakoľko mal mierny sklon do dvoch strán, ale postavením trate sme sa snažili tento handickap zmierniť.

Zakiaľ som od rána skorého, keď sme už o 7:30 nakladali na stanici Lukyho z Prešova, ja s Majom pripravovali dráhu a celé okolie, postupne sa objavovali ďalší drifteri a ich sprievod. Prišla, dovolím si povedať, klasická zostava: Ja – Šalát, Majo, Jox, Tibor, Dodo, Marcelz, Ondro, Piranha a Tommy, ale objavili sa aj (skoro)nové tváre. Tou skoro novou tvárou bol Luky z Prešova, známy už z Košíc a premiéru si v Nitre odbili Jumbo, skvele jazdiaci Steve a aj dvaja zástupcovia Nitrianskeho On-Roadu, Dano a Zdeno. Spolu tak štrnástka, ktorá vypnila celý dej pretekov.

Sprvu zle vyzerajúca účasť rozhodcov sa vďaka odhodlaným kolegom a kamarátom našich pretekárov zmenila na azda prvé preteky, keď sme mali rozhodcov prebytok. Čo bolo taktiež potešujúce, bol aj fakt, že sa rozhodovania zhostili s chuťou a to, že počas pretekov sa na ich rozhodnutia nik nemal právo stažovať, bolo ďalším pozitívom celého podujatia.

Trať bola pripravená a po krátkom tréningu sme si pri spoločnom fotení prezreli nové prírastky do stajne našich lexanových krásavíc. Tibor predstavil svoju verziu Nissanu GT-R v ružovo – čiernom nástreku. Aj keď si za ňu občas možno vypočul spŕšku dvojzmyselných narážok, nič jej to neuberá na prvotriednej úrovni nastriekania. Dôkazom, že v jednoduchosti je krása, bola Lancia Delta Integrale HF od nováčika Steva. Jednoducho a účelne modrá karoséria bez zbytočných polepov, s čiernymi sklami a tmavými límcami diskov bola príjemným osviežením.

V krátkosti by sa dráha dala opísať ako stredne dlhá, začínajúca sa dlhou zákrutou končiacou 180° vracákom, menšiou protibežnou zákrutou ústiacou do esíčka, ktoré končilo v kruháči. Z neho sa cez jednouchuú šikanu pokračovalo čisto technickou pasážou, kde bola celá rovinka predelená priečnymi retardérmi, z ktorých posledný ústil do cieľovej zákruty, tej spomínanej dlhej, v ktorej sa začínalo. Mierne klopenie povrchu si vyžadovalo tréning, ale dalo sa to zvládnuť (ako sme zistili neskôr). Všetci preto pilne trénovali.... teda... skoro všetci.

VENI, VIDI, VICI - Kapitolou samou o sebe bol Marcelz. Nie len že prišiel medzi poslednými, ale po nutnom vybratí autíčka a komponentov sa rozhodol okúsiť miestny betón kolieskami svojho SK8-u (pre ročníky skoršie ako 1985, SK8 je Skate, alebo teda skateboard :-) ). Predvádzal nám všetko, backflip, flipflop a čo ja viem ešte aký side-back-front-jaw-flip-turn, len nie drifty s autíčkom. Na časté provokácie ale nedal a teda išiel pod prístrešok a zakutral vo svojej výbavičke. Už-už sme si mysleli, že ide teda pokorne a pilne trénovať – no chyba lávky. Marcel pár krát „zaprdel“ a už sa na betóne preháňal so svojím spaľovákom Kyosho. Nič to, vraveli sme si, že apsoň budeme mať väčšiu šancu.... ale to by nebol Marcel, keby to nebolo inak.

Kvalifikácia zvesela bežala a my sme zisťovali, že nie je také ľahké trafiť sa do bodovaných zón na klzkom betóne, ešte k tomu v miernom sklone. Získavali sme krvopotne zaslúžené body a skóre tých najlepších sa pohybovalo v rozmedzí 30-40 bodov. Potom, však prišiel Marcel.

Položil auto na betón a spustil koncert. Ešte klariteny jeho kolies nedohrali overtúru Dvořákovej Vltavy a už mal v prvej zóne s prehľadom plnú pálku bodov. Nebyť neposlušného C-dur pri jednej otočke, aj v kruháči by získal plný počet. Neveriacky sme hľadeli na šikany, keď jeho Yokomo trhalo hranice uveriteľného a keď aj v poslednej, najobávanejšej zákrute získal plný počet, vedeli sme že jeho dnešný koncert sa len začína. Maestro Paganini si len ladil nástroje.

V druhej jazde, teda druhom kole kvalifikácie, bolo vidno zlepšenie na každom z nás, akurát na Marcelovi nie, lebo už nemal kam stúpnuť. Pirnaha taktiež predviedol skvelý výkon a zabezpečil si tak svoje dosiaľ nejlepšie umiestnenie v kvalifikácií. Prekvapil aj Steve, ktorý sa ako nováčik hneď prebojoval do A skupiny a získal tak prvé body do celoročnej tabuľky.

Poradie po kvalifikácií bolo:

A-skupna : Marcel, Piranha, Jox, Dodo, Šalát, Steve, Tibor.

B-skupina: Majo, Dano, Jumbo, Tommy, Ondro, Zdeno a Luky.