Sedím za notebookom a rozmýšlam. Ako to napíšem? Vyskúšal som štyri rôzne úvody. V prvom som sa začal rozpisovať o veľkých vojvodcoch a bojovníkoch histórie ako boli Cézar či grécky Leonidas, veliteľ vojsk z bitky v Thermoplylae, ale historický report sme tu už mali a rýpať sa v dejinách nie je práve veľmi „driftuhodné“.
Ako druhý som mal napísaný úvod na polovicu strany vo veľmi hĺbavej, myšlienkovo kučeravej a dúhovo zapletenej úvahe o krásach všedného života. Spomínala sa tam ranná orosená tráva, vôňa milovanej ženy v lenivé sobotné popoludine či schopnoť betónového povrchu cítiť radosť z dotykov tak, ako ju cítia ľudia. Článok by to bol nesporne literárne a myšlienkovo bohatý, no jeho výpovedná hodnota o priebehu pretekov by ani zdaľeka nedosiahla jeho hodnotu pre študentov druhého ročníka psychológie, odboru patologické poruchy vedomia.
Tretí pokus zahŕňal light verziu spomínaného psychologického výlevu, nie nepodobného spoločnému obrazu Muncha s Dálím. Bol zmazaný ešte pred dokončením štvrtého riadku.Toto je posledný pokus. Ako sa hovorí, keď totiž nevieš ako pokračovať ďalej, skús úprimnosť. No a pravdou je, že ma teraz večer nenapadá žiadna vtipno veselá téma. Asi sa už blíži jeseň...
